Mimoriadne vzácna a krásne zachovaná svadobná medaila Vladislava IV. s Ludvikou Máriou Gonzagovou od jedného z najvýznamnejších gdanských medailérov Sebastiana Dadlera, na averze signovaná SD.
Exemplár mimoriadnej krásy, s obojstranným zrkadlom medaily, v jemnej starej patine. Drobné škrabance na povrchu zrkadla.
Medaila s kruhovým razidlom na okraji, čo svedčí o vynikajúcej proveniencii z tajomnej zbierky známej okrem iného aj viacdrachmovými a viacdrachmovými mincami kráľovského Poľska.
Položka prakticky nezaradená na aukčnom trhu a v takomto fenomenálnom stave zachovania nedostupná.
Prezeraním dostupných archívov poľských aukčných domov a svetových Coinarchives sme sa dostali len k dvom aukčným ponukám.
Veľkolepá medaila.
Veľkolepo zachovaná zo záhadnej, ale vysoko cenenej zbierky označenej kruhovým razidlom na okraji, vždy známej špičkovou numizmatikou. Majstrovstvo medailérstva jedného z najvýznamnejších gdanských medailérov Sebastiana Dadlera. Diela signované SD boli vždy vysoko cenené; takto zachované, s takou vynikajúcou provenienciou sú nielen zárukou vzrušenia v aukčnej sieni, ale aj vynikajúcou investíciou. Ukážkový numizmatický kúsok, ktorý poteší každého, kto ho vezme do ruky. Prehliadka povinná!
Averz: hromada zbraní zložená dokopy, vedľa ležiaceho Marsa stojí Amor s lukom a dve objímajúce sa ženy, v hornej časti božské meno napísané hebrejskými písmenami, v časti letopočet M.DCXLVI (1646)
MARTE CUBANTE FIDES ET PAX TUTA OSCULA REDDUNT (Keď Mars leží, viera a mier sa bezpečne objímajú)
Reverz: erby Poľska a Gdanska na dvoch štítoch, pod nimi nápis NIHIL ISTA SECABIT (Nič ich nerozdelí), v pozadí ústie Visly, ku ktorému smerujú lode
VLADISLAO IV POL AC SVEC REGI ET LUDOVICAE MARIAE CONJUGIBUS (Ladislavovi IV. poľskému a švédskemu kráľovi a Ľudovítovi Márii, vydatému)
Striebro, priemer 49 mm, hmotnosť 34,36 g
Edward Raczyński k tomuto predmetu píše: "Tieto medaily, vyrazené na pamiatku svadby kráľovnej Márie Ludoviky a Ladislava IV. v Gdansku, nám pripomínajú pobyt poľskej kráľovnej v meste a jej veľkolepé prijatie, ktoré Laboureur, ktorý sprevádzal kráľovnú na jej ceste do Poľska, opisuje týmito slovami.
"Vzal som si za úlohu opísať predmety, ktoré som napokon nemohol dobre vidieť: boli také oslňujúce pre moje oči. Napriek tomu, že kráľovnin vstup do Gdanska trval viac ako osem hodín, táto dĺžka mi pripadala ako jasný blesk, pretože taká bola nádhera poľských pánov, ich drahých odevov a bohatých radov ich koní. Každého z týchto pánov by bolo treba vykresliť osobitne, pričom môjmu opisu chýbajú farby a predstavivosť, aby som to urobil presne. - Prijmite teda odo mňa, čitateľ, tento opis, akokoľvek nepresný."
"Kráľovná IMć. prišla do Olivy 11. februára (roku 1646), odkiaľ sa spolu s princom Karolom, kráľovým bratom, ktorý bol na ceste, vydala do Gdanska. Kráľovnin sprievod sa tiahol míľu pred mestom."
"Kráľovná išla akoby medzi niekoľkými armádami pripravenými na boj, pretože celá krajina bola pokrytá pechotou a jazdou a všade sa blýskali muškety a zástavy; zdalo sa, že nie len mesto Gdansk, ale celé Poľsko sa vydalo v ústrety svojej kráľovnej, a pritom to boli len dvorné milície kráľa Karola a senátori a biskupi, ktorí prišli do Gdanska kvôli nej."
"Výrazná bola okrem iného aj ich veľkoleposť, ktorú tvorilo 250 najvýznamnejších poľských šľachticov. Šaty týchto pánov boli väčšinou z perzského materiálu so zlatými kvetmi alebo z tureckého axamitu, podšité najdrahšími kožušinami, a to sobolími alebo kožušinami z leopardích labiek, ktoré sú ešte drahšie ako sobolie."
"Pod týmito šatami nosili šaty z pevného zlatého alebo strieborného materiálu, vyšívané kvetmi rôznych farieb, ktoré si dámy v tejto krajine zvykli vyrábať samy. K týmto soboľím plášťom sa pripevňovali volavčie perá s diamantovými špendlíkmi, ktorých cena sa odhadovala až na desať, dvadsať alebo dokonca tridsaťtisíc toliarov."
"Muškety na koňoch boli takmer všetky vykladané zlatom alebo aspoň striebrom pozláteným v ohni a posadeným drahými kameňmi. Na čelenky boli pripnuté volavčie perá, za ktoré sa platilo od 300 do 1000 toliarov; okrem toho na guľových sedlách viseli rovné pošvy, perly a drahé kamene zasadené do zlata alebo striebra. Po boku nosili aj nemenej bohaté palice."
"Niektorí z nich boli vyzbrojení sajdakmi a lukmi, podobne vykladanými zlatom a striebrom. A všetci mali gombíky z rýdzeho zlata s drahými kameňmi; slovom, všetko, čo Gréci píšu o nádhere Peržanov, sa nevyrovná tomu, čo sme videli v ten deň, takže sotva môžeme veriť vlastným očiam."
"Nakoniec kráľovná prišla pred palác, ktorý bol pre ňu pripravený a do ktorého ju uviedol princ Karol."
"V pondelok 12. februára usporiadal gdanský magistrát veľkolepú večeru, ktorá trvala štyri hodiny. Kráľovná sedela s kráľom Karolom, maršalkou Guebriantovou a francúzskym ministrom. Riad nieslo 30 veľmi bohatých šľachticov, ktorí mali tú česť obsluhovať kráľovnú. Napriek tomuto honosnému prestieraniu kráľovná jedla veľmi málo, pretože všetky jedlá boli korenené na poľský spôsob, teda šafranom a veľmi pikantné; napokon dostala dve jarabice korenené na francúzsky spôsob, a tým sa jej jedlo skončilo. Kráľovniným poslom bol Franciszek Ossoliński, nádherne francúzsky oblečený."
"Okolo stola sa hemžilo značné množstvo šľachticov, synov senátorov, a keď kráľovná uspokojila kráľa Vladislava, pokľakli si na jedno koleno a pili kráľovnej na zdravie. Človeka by takáto pokora mala prekvapiť o to viac, že ide o slobodných mužov s veľkou dôstojnosťou. Veď majú česť vážiť si svojich kráľov, ktorých na trón vymenúvajú svojimi slobodnými hlasmi."
"V čase bohoslužby hral kráľovský orchester, jeden z najlepších v Európe, ktorý kráľ udržiava na veľké náklady."
"Nasledujúci deň strávila kráľovná celý deň vo svojich izbách a večer s ňou na večeri bol len princ Charles a maršalka z Guebriantu. Pri stole ju obsluhovali len dvorné dámy, ktoré sú mimoriadne zručné v rozoberaní mäsa rôzneho druhu; kráľovná mala aj súkromný koncert, na ktorom sa hralo len na klavichordy a lutny."
"Vo štvrtok 13. februára sa na javisku hrala veľká opera pod názvom "Láska Amora a Psyché", ktorá sa vzťahovala na svadbu kráľovnej s poľským kráľom. Hudbu k tejto opere zložil taliansky skladateľ Virgilio-Pucitelli. Strojové vybavenie a dekorácie pozoruhodne presné, stáli veľmi veľa."
"Do divadla postaveného z dreva sa zmestilo až 3 000 ľudí."
Unavená z takýchto ceremónií strávila kráľovná ešte niekoľko dní v Gdansku, po ktorých pokračovala v ceste do Varšavy."
