Vzácna a veľmi pôsobivá medaila jedného z najslávnejších poľských medailérov Jana Höhna, signovaná I.H.
Vydaná pri príležitosti 200. výročia pripojenia Kráľovského Pruska k Poľsku.
Veľmi dobre zachovaná numizmatická minca, bez akýchkoľvek nedostatkov ovplyvňujúcich jej prezentáciu. Pozadie s drobnými škrabancami, ale medaila bezchybnej prezentácie so zrkadlom prítomným na oboch stranách.
Remeselné spracovanie Jana Höhna je zárukou vzrušenia na aukcii. Medaily od neho boli vždy žiadané a už dlhšie zaznamenávame rastúci záujem, keď čoraz viac účastníkov aukčného trhu považuje medaily významných autorov za umelecké diela, v tomto prípade medailérske.
Averz: pruský štátny znak, orol s ozbrojenou rukou držiacou meč nad pravým krídlom, orol stojaci na podstavci, za ním panoráma s mestami a riekami, nad ním nápis PRUSSKO, nad ním druhý orol v korune s rozprestretými krídlami držiaci žezlo, nad ním božské meno napísané hebrejskými písmenami v lúčoch
TEUTONICOS PEPULIT VIRTUS PRUTENICA PULCHRUM NUMINIS ET REGIS CURA TUETUR OPUS (S pruskou udatnosťou nemecké vojská odrazené, Boh s kráľom toto krásne dielo podporuje)
Reverz: Erb mesta Gdansk s nápisom v dvanástich riadkoch
GEDANI ANNOS ANTE DUCENTOS SUB AUGUSTIS D CASIMIRI AUSPICIIS UNIVERSA PROPE CUM PRUSSIA AB INFANDA CRUCIGEROR TYRANNIDE LIBERATAE TERTIUM LIBERTATIS SUAE SAECULUM, REGNANTE JOANNE CASMIRO FELICITER INCHOANTIS MEMORIA IN CIƆIƆCLIV (Pamätnica Gdaňska, ktorý sa pred dvesto rokmi pod vznešenou ochranou Kazimíra spolu s takmer celým Pruskom oslobodil spod neznesiteľnej tyranie križiakov a za vlády Jána Kazimíra v roku 1654 šťastne začal tretie storočie svojej slobody)
Striebro, priemer 55 mm, hmotnosť 41,77 g
Edward Raczyński o tomto predmete píše takto: "Táto medaila pripomína pripojenie Kráľovského Pruska k Poľsku počas vlády Kazimíra Jagelovského.
Už v roku 1440 dvadsať veľkých pruských miest, medzi nimi Kráľovec, Gdansk, Elbląg, Toruň, Braunsberg a Chełm, utláčaných nepríjemným jarmom križiakov, vytvorilo proti nim spojenectvo. K tomuto zväzku, ktorý spolu s významnými rytiermi rádu schválil sám veľmajster Belisarius de Rusdorf, sa pripojila aj pruská šľachta. Dnes je ťažké odhadnúť, aké dôvody mohol mať veľmajster na vyvolanie vzbury proti svojej autorite. Pravdou je, že síce podľahol ťažkým okolnostiam, ale urobil tak preto, aby neskôr potlačil nebezpečné spojenectvo. Proti takejto submisivite veľmajstra sa však postavili iní hodnostári rádu a mali v úmysle zosadiť ho. Spory medzi teutónskymi rytiermi navzájom, ako aj medzi pruskými mestami a šľachticmi a vládnymi úradmi boli pre rád čoraz nebezpečnejšie, najmä keď po odchode veľmajstra Rusdorfa jeho nástupca požadoval od miest platenie tribútu. Márne sa v tejto veci stal prostredníkom sám pápež a márne si obe strany, usilujúce sa o zmierenie, zvolili za sudcu cisára Fridricha III, lebo ich rozhorčené mysle sa nedali upokojiť. V roku 1454 vypovedali pruské mestá a šľachta poslušnosť Teutónskemu rádu a dobrovoľne sa vzdali Kazimírovi Jagelovskému s výhradou svojich práv a slobôd.
Táto medaila bola vyrazená v Gdansku pri príležitosti osláv dvestého výročia pripojenia kráľovského Pruska k Poľsku. V roku 1754 bola vyrazená druhá podobná medaila pre Augusta III. (Z materiálov, ktoré zanechal biskup Albertrande.)".
