Vynikajúci, absolútne mincový exemplár prvého ročníka korunovačných toliarov kráľa Vladislava IV.
Legendárna odroda s POL MAS na averze a SVEC na reverze.
V katalógu Jana Dostycha označená stupňom vzácnosti R6.
Minca výnimočnej krásy. Zaujme nielen veľkolepým lutrom, ale aj nádhernými detailmi. Jediný kus s najvyššou známkou v registri NGC. Poľské toliare v mincovom stave sú mince veľkej vzácnosti. Občas sa stretávame s krásnymi toliarom z obdobia Varšavského kniežatstva, ešte zriedkavejšie so Žigmundom III Vazom, zatiaľ čo z iných období sú to už exempláre najvyššej vzácnosti, ako napríklad prezentovaný úžasný toliare Vladislava IV Vazu. Minca, na ktorú sa bude spomínať ešte dlhé roky.
Averz: poprsie kráľa vpravo
- VLADIS.IIII.D.G.REX.POL&M.D.LIT.RVS.PRVS.MAS -.
Reverz: erbový štít, po stranách dátum a iniciály I-I Jána Jakuba Jacobsona von Emden
- SAM.LIV.NE.NO.SVEC GOT.VAND.Q.HR.REX -
Priemer 43 mm
Počas vlády Ladislava IV. platil zákaz razby drobných mincí, ktorý bol uzákonený za jeho predchodcu. Vzťahoval sa na štátne aj mestské mincovne. Korunné mincovne v Bydgoszczi a neskôr, od roku 1644, v Krakove tak razili len poltoláre, toliare, dukáty a ich násobky. Podobná bola aj mincovná produkcia pruských miest Gdansk, Toruň a Elbląg. Litovská mincovňa v tom čase nepracovala. Výnimkou bol skúšobný portugal vyrazený v roku 1640. Skúšobnú sériu trojakov, šestipencov a ortov pripravila aj mincovňa v Bydgoszczi v roku 1635. Okrem uvedených emisií sa v razbe Vladislava Vazu nachádzajú aj kopejky b. d. z obdobia, keď bol knieža Vladislav zvolený za moskovského cára, a trojkrejcary Opolského a Raciborského kniežatstva z roku 1647.