Vzácny vilniuský šiling Jána II Kazimíra, odroda so skráteným dátumom po stranách kráľovského monogramu na averze a Pogo na reverze, pričom legendu na reverze rozdeľuje gozdawský erb. Na konci reverzu nápisy LITV.
V Ivanauskasovom katalógu nie je zaznamenaná úplne rovnaká varieta, prezentovaná minca je zaujímavým hybridom Ivanauskasových typov 2JK5-1 (R) ( averz) a 2JK4-1 (reverz).
Minca pochádza zo zbierky Dariusza Marzęta s priloženou obálkou zo zbierky.
Ilustrovaný predmet vo Virtuálnom múzeu poľského šilingov (WMPS).
Kópia s veľmi veľkým množstvom postriebrenia.
Na začiatku vlády Jána Kazimierza sa uskutočnil ambiciózny pokus o menovú reformu (1650). Zaviedol sa zákaz obehu cudzích peňazí a začala sa emisia kvalitných vlastných peňazí. Vtedy sa prvýkrát objavili medené šekely (wide). Reforma sa ukázala ako nereálna a rýchlo sa od nej upustilo. Medzitým sa v Litve, ktorá sa necítila byť zaviazaná reformou z roku 1650 (jej zástupcovia sa nezúčastnili na práci komisie), zaviedla paralelná reforma, založená na iných princípoch. Vzhľadom na moskovský vpád pracovala vilniuská mincovňa len v rokoch 1652 - 1653. V podmienkach švédskej potopy bolo zasa dôležitou epizódou v dejinách poľského mincovníctva spustenie provizórnej korunnej mincovne vo Ľvove (1656 - 1657). Nariadenie z roku 1658 sa snažilo dať do poriadku menové vzťahy Rzeczpospolitej. Najvýznamnejšími emisiami podhodnotených peňazí za vlády Jána Kazimierza boli: drobné medené korunové a litovské šidlá (tzv. boratiny), razené v počte približne 2 miliárd kusov, a zloté (tzv. tymfy) s oficiálnou hodnotou 30 grošov - viac ako dvojnásobok skutočného obsahu striebra v minci. Z mestských mincovní v uvedenom období existovali mincovne v Gdansku, Elblągu a Toruni. Ján Kazimír vykonával svoje mincovnícke práva aj ako knieža v Opole a Raciborzi (v opolskej mincovni sa razili trojkorunáčky).
