Vzácny Elblagský šesťpence vo vzorovom stave zachovania.
Odroda s hrubou kráľovskou bustou, s rádovou stuhou v spodnej časti prerušujúcou averzný nápis.
V poľskom aukčnom archíve sme našli dva aukčné záznamy prezentovanej známky (20. aukcia WCN, Niemczyk 2016).
Predposledný ročník mincí z mincovne Elbląg, ktorá počas vlády Poniatowského už neobnovila svoju činnosť.
Jediný exemplár s najvyšším stupňom hodnotenia v registri NGC, ako aj jediný exemplár so stupňom MS.
Na averze čiastočne viditeľný razidlo rodiny Potockých.
Prvotriedna minca. Razená, v NGC hodnotená najvyšším stupňom, vyhľadávaná pre svoju vzácnosť a tiež pre popularitu mincovne Elbląg. Navyše s vynikajúcou provenienciou zo zbierky Potocki. Ťažko nájsť argumenty, ktoré by spochybnili tvrdenie, že ide o mincu do najlepších zbierok kráľovského Poľska. Aukcia sľubuje mimoriadne vzrušujúcu udalosť.
Averz: poprsie kráľa s korunou na hlave a brnením prikrytým plášťom.
D G AVGVST III R POL M D L R P D S & EL
Reverz: v ozdobnej kartuši štít mesta, nad ním označenie VI, pod ním dátum 1762 a iniciály ICS Josta Karla Schrödera.
MON ARGENT CIVIT ELBINGENSIS
Počas šestnástich prvých rokov svojej vlády August III Saský v podstate nemal žiadnu mincovú politiku. Až v roku 1749 sa rozhodlo o začatí výroby medených šilingov a grošov. Túto úlohu vykonávali tri mincovne: v Drážďanoch, Gruntale a Gubine. Na druhej strane v roku 1752 sa v Lipsku začali vyrábať zlaté mince (augustdory a dukáty a ich zlomky a násobky) a strieborné mince (toliare, poltoláre, dvojzloté, tymfy, orty, šesťpence, triplety a poltoláre). Z formálneho hľadiska bolo prepúšťanie mincovní vydávajúcich poľské mince nezákonné. Poľský Sejm k tomu totiž nedal súhlas. To isté možno povedať o činnosti mestských mincovní v kráľovskom Prusku. Gdansk, Toruň a Elbląg začali s výrobou mincí bez toho, aby si vyžiadali súhlas pokladníka Karola Sedlnického.
Počas vlády Augusta III. saského fungovala v rokoch 1760 až 1763 mincovňa v Elblągu, ktorá vydávala šilingy, trojáky, šesťáky, orty, tymfy a dvojdukáty. Mincovňou v tom čase prešlo viacero manažérov, medzi nimi aj Justus Karol Schröder (1761 - 1763). Mince razené pod jeho vedením boli označené iniciálami "ICS". Smrťou Augusta III. sa skončila krásna história elbląskej mincovne siahajúca až do stredoveku.
