Najvzácnejší ort Augusta III Sas a táto minca s takým vynikajúcim pôvodom je prakticky nedostupná.
Prvý ročník gdanského ortieľa Augusta III Sasa z roku 1758, razený v období, keď mincovňu viedla zlatnícka firma Raths a Siebert, s charakteristickou mincovnou značkou Wilhelma Rathsa oddeľujúcou dátum.
Na aukčnom trhu mimoriadne vzácna položka, v Poľsku sme sa v priebehu rokov dostali len k piatim ponukám.
O vzácnosti prezentovanej orty môže svedčiť skutočnosť, že už Hutten-Czapski určil jej stupeň vzácnosti na 6 mariek, zatiaľ čo Tyszkiewicz ju ocenil na 40 mariek.
Exemplár krásnej prítomnosti s čírym zrkadlom. Reliéf prakticky nedotknutý obehom.
Nedosiahnuteľný exemplár, ktorého možnosť kúpy sa v kombinácii s takouto vynikajúcou provenienciou zo zbierky Potockiho nemusí opakovať. Exemplár, ktorý ocenia nielen zberatelia ortieľov, ale aj mincovníctva saského obdobia.
Averz: korunovaná busta kráľa otočená doprava.
D G AVGVSTVS III REX POL M D L R PR D S & EL
Reverz: podopretý dvoma levmi, oválny štít s erbom mesta Gdansk položený na ozdobnom podstavci, pod ním značka mincovne Raths rozdeľujúca dátum, nad štítom vavrínový veniec s dvoma palmovými ratolesťami a ľaliou, značka Johanna Christiana Sieberta, mincmajstra gdanskej mincovne v rokoch 1752 - 1762
MON ARGENT CIVITAT GEDANENSIS
Priemer 29 mm, hmotnosť 6,68 g
Počas šestnástich prvých rokov svojej vlády August III. saský v podstate nemal žiadnu mincovú politiku. Až v roku 1749 padlo rozhodnutie začať s výrobou medených šeklov a grošov. Túto úlohu vykonávali tri mincovne: v Drážďanoch, Gruntale a Gubine. Na druhej strane v roku 1752 sa v Lipsku začali vyrábať zlaté mince (augustdory a dukáty a ich zlomky a násobky) a strieborné mince (toliare, poltoláre, dvojzlatníky, tymfy, orty, šesťpence, trojpence a poltoláre). Z formálneho hľadiska bolo prepúšťanie mincovní vydávajúcich poľské mince nezákonné. Poľský Sejm k tomu totiž nedal súhlas. To isté možno povedať o činnosti mestských mincovní v kráľovskom Prusku. Gdansk, Toruň a Elbląg začali s výrobou mincí bez toho, aby si vyžiadali súhlas pokladníka Karola Sedlnického.
